Rozlúčkový list a spoločné vyjadrenie odchádzajúcich učiteliek
Na začiatku školských prázdnin koloval po sociálnych sieťach list, ktorý napísala a zverejnila pani Nikola Danišová, pod ktorý sa údajne podpísalo 24 pedagogických i nepedagogických pracovníkov. List je plný klamstiev. Opäť sme nemali možnosť brániť sa, preto sme na jeho hanlivý obsah reagovali listom, ktorý sme poslali p. starostovi a všetkým poslancom v tomto znení.
Vážený pán starosta!
Boli sme presvedčené, keď sme pred pár dňami definitívne odišli zo ZŠ Alekšince, že sa budeme snažiť zabudnúť na všetky príkoria, ktorých sa nám v nej za posledných päť rokov dostávalo neúrekom.
Sme sklamané z vyjadrení a neospravedlniteľných klamstiev, ktoré sa o nás naďalej šíria ohľadom podania našich výpovedí. Robia to neustále tí istí ľudia, ktorí sa nás snažili všetkými možnými spôsobmi ponižovať, znechucovať, dehonestovať a vyštvať zo školy, v ktorej sme nechali časť nášho života – 26 rokov, počas ktorých sme sa s láskou venovali deťom bez akýchkoľvek sťažností na našu prácu.
Veľmi dobre ste poznali náš názor na čoraz neznesiteľnejšiu atmosféru a pracovné prostredie v ZŠ z nášho jediného spoločného stretnutia, kde ste nás i Vy verejne zosmiešnili ako nepodstatnú menšinu a poradili nám, že aj Vy ste radšej odišli zo zamestnania kvôli šikane. Cieľom nášho stretnutia však bolo upozorniť Vás, ako zriaďovateľa, i poslancov, že v škole vzniká veľmi toxické prostredie správaním, postojmi i manipulatívnymi krokmi p. riaditeľky, ktorá začína vládnuť v škole pomocou strachu, klamstiev a vydierania. Povedali ste nám, že to je len názor menšiny. V tomto školskom roku ste však dostali odborné a hlavne nestranné vyjadrenie školskej inšpekcie o veľmi zlej pracovnej klíme v škole a slabo vyhovujúcej úrovni riadenia školy, v ktorej prevládajú negatíva nad pozitívami, kde sa zle hospodári s financiami, kde sa porušujú zákony a upadá úroveň školy. Hoci hodnotenie vyučovacieho procesu vyšlo ako priemerné, pri podrobnejšom prečítaní 1. stupeň dosiahol hornú hranicu priemeru, ale 2. stupeň len spodnú hranicu priemeru, čo je veľký rozdiel. (45%-75%) Upozorňujeme na to kvôli tomu, že samotné inšpektorky vyslovili názor na stretnutí, o ktoré sme prejavili záujem len my,( všetky odchádzajúce učiteľky, ktoré sme mali záujem vypočuť si odborný názor, ako ďalej napredovať v práci) že veľká spokojnosť je práve s prácou vyučujúcich na 1. stupni a žiaci na druhom stupni začínajú výrazne upadať vo vyšších ročníkoch.
Na základe tohto hodnotenia sa dobrý riaditeľ/manažér akejkoľvek školy snaží udržať kvalitných pracovníkov na svojom pracovisku, oceňuje ich morálne i finančne. Nám sa nedostávalo ani slovného poďakovania, k politike finančného odmeňovania sa radšej vyjadrovať nebudeme.
Problém nevôle a nespokojnosti s nami zo strany riaditeľky bol len ten, že sme sa nechceli prispôsobiť jej neprofesionálnemu správaniu. Nechceli sme sa spolupodieľať na jej intrigách, ohováraniach, klebetách, klamstvách, manipuláciách, zosmiešňovaniach rodičov, detí, kolegýň. Nepoužívali sme vulgárne slová, nefajčili v areáli školy, pretože my sme sa snažili byť pre deti vzorom. Nepotrebovali sme sa pretvarovať ani pred deťmi, ani pred rodičmi. Nemuseli sme byť riaditeľke za nič povďačné, nenašla si na nás nič, čím by nás mohla vydierať. Naivne sme si mysleli, že keď si vzorne budeme robiť svoju prácu, ktorej sme všetky oddané, dá nám pokoj a bude rešpektovať náš profesionálny prístup k práci. Opak bol pravdou. Neuveriteľne jej vadilo, že sme vzájomne spolupracovali, pomáhali si, rešpektovali sa. Práca na 1. stupni je nesmierne náročná, od žiakov sme si nemohli dovoliť odchádzať kvôli ich bezpečnosti, to ona však rozširovala svoj názor, že sa dištancujeme od kolektívu. Neustále nás kontrolovala, sledovala, vyhľadávala akékoľvek zámienky na výhrady voči našej práci. Od samotných rodičov vieme, že ich voči nám podnecovala, aby sa na nás sťažovali. Z obyčajných nedorozumení medzi deťmi vytvárala kauzy s ponižujúcimi riešeniami a zápismi, znevažovala nás pred kolegami aj na poradách, prideľovala nám zbytočnú prácu, arogantne sa voči nám správala aj pred žiakmi, ignorovala naše pozdravy. Veľakrát sme sa ocitli v situáciách, kedy sme sa pred žiakmi i rodičmi za správanie riaditeľky veľmi hanbili. Viackrát nám zdôrazňovala, keď sme slušne vyjadrili iný názor, že keď sa nám nepáči, môžeme odísť. Počas pôsobenia súčasnej riaditeľky sme chodili do školy s nechuťou a obavami, čo si zase vymyslí, aby nás ponížila. Neodborne zasahovala do našich kompetencií, nerešpektovala naše odborné názory, skúsenosti, presadzovala si za každú cenu len svoje, robila to cielene, aby nás vyprovokovala. Vždy sme ustúpili, vedela, že takto dosiahne aspoň, aby sme cítili bezmocnosť a bezradnosť. Tieto neustále cielené útoky riaditeľky voči nám, voči rodičom a ich deťom, ktorí si nás vážili a nebojácne prejavovali názor na dané skutočnosti, nás utvrdili v tom, že riaditeľka dosiahla svoj dlhodobý cieľ – zbaviť sa nás. Minulý rok jej v ceste stáli obe zástupkyne, tentokrát sme to boli my. Ona už má dávno premyslenú a pripravenú náhradu za nás. A zase bude mať ľudí, ktorí jej predsa budú musieť prejavovať bezbrehú vďačnosť a súhlasiť so všetkým, na čo si riaditeľka zmyslí. Stačí sa zamyslieť nad personálnou politikou riaditeľky, ktorá úrovni školy určite neprospieva. (Za tých päť rokov odišli každoročne viacerí pracovníci, ktorí boli riaditeľke nepohodlní.) A nie je pravdou, že sa jedná o menšinu, odišla väčšina kvalifikovaných pedagógov s trvalým pracovným pomerom.
Keď sme stratili vieru, že nikto z kompetentných nemá záujem, alebo nevie, či nedokáže tento bezútešný stav zvrátiť, rozhodli sme sa odísť. Kvôli duševnému, fyzickému zdraviu a hlavne z dôvodu SEBAÚCTY. Odišli sme dôstojne, v tichosti, bez vyvolávania emócií u detí a rodičov.
Zo strany riaditeľky a zástupkyne sme odišli zámerne nepovšimnuté, pretože nikde nezaznelo ani len slovko ĎAKUJEME ZA VAŠU DLHOROČNÚ OBETAVÚ PRÁCU, dokonca pri odchode a vyslovení slova dovidenia, riaditeľka a zástupkyňa školy ani len neodpovedali na náš posledný pozdrav. Úžasný vzor pre Vaše deti!
V úvode sme napísali, že sme chceli čo najrýchlejšie zabudnúť. Ale nesmierne sa nás dotklo, že si ešte niekto dovolí povedať na nás, že sme VYDIERALI VÝPOVEĎAMI?! KOHO? KEDY?
My určite nepatríme k tým, ktoré by niekoho vydierali a za svojím premysleným rozhodnutím si stojíme za každých okolností!
Dúfam, že sme dostatočne vysvetlili náš spoločný názor a postoj ku všetkému, čo sa deje v Alekšinciach. Z nás, obetí tohto ponižujúceho manipulovania v Alekšinciach, robia agresorov a z agresora nevinnú obeť. Neznížime sa k hrubým spôsobom manipulátora, ktorý sa schováva za svojich oddaných ľudí na sociálnych sieťach, o nás píše ponižujúce klamstvá a o sebe samochvály, ódy a snaží sa presviedčať o svojej nenahraditeľnosti. Všetky sme za dôkladné prešetrenie každej vety v otvorenom liste, lebo každý svojprávny človek musí byť zodpovedný za svoje vyhlásenia i konania. Všetko zašlo do štádia, kedy sme boli nútené požiadať o právnu pomoc. Iná možnosť už neexistuje. Opakujeme, chceli sme dôstojne odísť a zabudnúť, ale miesto slušnej rozlúčky sa dozvedáme o neustálom ponižujúcom útočení na nás pomocou samých neuveriteľných klamstiev.
Je nám ľúto, že sa takýmto spôsobom plytvá dôležitou životnou energiou na nezmyselné, hlúpe dokazovania pravdy. Kto to začal, kedy a prečo? A hlavne, dokedy v tom mieni pokračovať? Treba sa zamyslieť a odpovedať si...
Prajeme Vám veľa zdravia, obetavých a slušných spolupracovníkov a hlavne múdre rozhodnutia v tak neľahkej práci. Uvedomte si, aké následky majú Vaše rozhodnutia v ďalšej existencii obce Alekšince. Aj keď odchádzame s veľkou trpkosťou, napriek tomu prajeme obci Alekšince, aby v nej vyrástla schopná a slušná generácia mladých ľudí.
Mgr. Monika Čapeková
Mgr. Jana Vykoukalová
Mgr. Dagmar Gašparovičová
Mgr. Barbora Michútová
DODATOK
Zverejnením tohto listu odpovedáme na stále opakujúce otázky rodičov týkajúce sa dôvodu nášho rozhodnutia o odchode.
Rovnako nerozumieme protirečeniu pohľadu na našu prácu. Práve v tomto čase sme dostali doporučene hodnotenie pedagogického zamestnanca od riaditeľky školy a všetky sme boli ohodnotené ako pedagógovia s mimoriadne dobrými výsledkami. P. Danišová, ak bola ona autorkou listu, kritizovala našu prácu, neochotu spolupracovať a vyjadrovala sa ku skutočnostiam, ktoré sa udiali v priebehu viacerých rokov, hoci ona začala v MŠ pracovať pred pár mesiacmi ako nekvalifikovaný pedagogický pracovník a napriek tomu sa vyjadruje k našej dlhodobej odbornej práci.
V neposlednom rade sa prostredníctvom tohto listu chceme ešte poďakovať všetkým rodičom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievali, participovali a napomáhali pri výchove, vzdelávaní a raste ich a v tom čase aj našich detí na morálne aj ľudsky zrelšie osobnosti.
