Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Hoci archeologické nálezy dokladujú osídlenie chotára Alekšiniec už od staršej doby kamennej, písomné pramene nám zachytávajú existenciu Alekšiniec pomerne neskoro – až v polovici 12. str. Prvá písomná zmienka o obci Alekšince je z roku 1156 ako „villa Alexu“. Podľa veku najstarší nález z obce predstavuje limnokvarcitové čepeľové škrabadlo so staršej doby kamennej. Vyrobil ho praveký človek pred viac ako 20 000 rokmi- počas poslednej doby ľadovej pred n.l.. Najstaršie evidované archeologické nálezy sa v obci našli v čase budovania železničnej trate Leopoldov – Zbehy. 

 

Pôvod mena obce a presnú dobu jej založenia nemožno zistiť. Isté je iba toľko, že pôvodne bolo tuná iba niekoľko zemianskych majetkov. Snáď sa prvý z majiteľov volal Alex, alebo Alexi a z toho potom súborným premenovaním vznikol názov Alekšince. Z rokov 1773 - 1808 poznáme viacero takýchto pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) . Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier nitrianskeho hradu Densa. Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené. V roku 1275 získali opustený kráľovský majetok (Elekchy) rytieri Vítkovci zo susedných Rišňoviec . V roku 1531 bola obec úplne vypálená, život sa do nej vracal len veľmi pomaly. Zo súpisu obývaných domov sa v roku 1598 dozvedáme, že v Alekšinciach bolo v tomto roku 45 obývaných domov. V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse. V roku 1664 je záznam o platení daní Turkom. V roku 1715 bolo v obci narátaných 13 stále obývaných domácností. V jednej domácnosti žilo aj viac rodín, preto nemožno odhadnúť počet obyvateľov. Alekšince už vtedy spravovala obecná samospráva na čele s richtárom, lebo z roku 1729 poznáme pečatidlo, ktoré je uložené vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Toto pečatidlo bolo podkladom pre schválenie erbu obce v roku 1996. Erb pozostáva z týchto symbolov: na zelenom pozadí je umiestnená zlatá zavretá kniha a strieborná ľalia. Sú to atribúty patrónky obce- sv. Anny.

 

Začiatkom 40.rokov 18 stor. sa uvádzajú Juraj Görögh a Juraj Neppel, ktorí podnietili dostavbu a vysvätenie kaplnky. Kaplnka mala podľa správy z roku 1841 iba dva malé zvony. V krypte kaplnky boli pochovaní aj ďalší miestny šľachtici: Jozef Bacskády s manželkou Annou,Mikuláš Sándor,Ján Bartakovics. Kaplnku dal na svoje náklady v roku 1841 opraviť Gabriel Jánossy. Rozsiahla rekonštrukcia bola urobená v roku 1939, kde z pôvodnej kaplnky zostala sakristia pre kňaza a z dostavby vznikol kostol. V roku 1942 sa do obce sťahovali obyvatelia zo zatopených dedín vtedy stavanou Oravskou priehradou, ktorí so sebou priniesli časť kostolnej výbavy. V roku 1959 sa kostol dobudoval do terajšej podoby. V obci sa nachádza aj ďalšia pamiatka z druhej polovice 18. stor. a je ňou socha sv.Jána Nepomuckého. 

 

V rokoch 1736-1889 patrila časť obce rodine Ocskay z Očkova. 

 

V štatistickom súpise z rokov 1778-1779 sa uvádza aj majer Bessenyö, jeden drevený mlyn a rybník. Miestna tradícia tvrdí, že už v 17. stor. boli v Alekšinciach v úžľabine zvanej Dúl (Gecovské) objavené dva pramene. Jeden kyslý- dobrý na pitie, druhý teplý, sírový- vhodný na liečebné kúpele. Neskôr tu mali byť postavené aj drevené kúpele, ale kedy zanikli nevieme. 

 

Zachovaný dokument, kde je uvedené meno richtára Jána Zattyko je z roku 1771. V roku 1919 bol richtárom Alekšiniec Jozef Urczikan

 

V 19. stor. kúpil kaštieľ ( grófa Imricha Dezasse ) aj s pozemkami Jozef Dentelbaum. 

 

Koniec 19. stor. a začiatok 20. storočia sa niesol v znamení maďarizácie, ktorú pocítili aj obyvatelia Alekšiniec. Pohnuté udalosti 20. storočia, najmä dve svetové vojny, neobišli ani našu obec. Počas vojnových rokov, ani v dôsledku vysťahovalectva, nedošlo v obci k nejakému dramatickému úbytku obyvateľstva.

 

Nárast obyvateľov nastal najmä po príchode Oravcov v rokoch 1942 až 1953, ktorí museli opustiť svoj pôvodný domov v dôsledku výstavby Oravskej vodnej nádrže.

 

Železničná trať Nitra- Hlohovec, ktorá prechádza obcou bola daná do užívania v roku 1898. Obcou preteká potok Andač, ktorý bol využitý na zriadenie rybníkov v roku 1942. 

 

Obec má poľnohospodársky charakter. Od roku 1989 miestna poľnohospodárska výroba prechádza recesiou.

 

Zaujímavosti a pamiatky

Budova obecného úradu (bývala škola)
V roku 1951 sa začalo s výstavbou základnej školy, ktorá bola otvorená už v roku 1953. Je situovaná v strede obce v gaštanovom parku. V roku 1979 sa končí s vyučovaním v starej škole a v budove sa zriaďuje materská škola a jasle, zdravotné stredisko. Od roku 1996 sídli v tejto budove obecný úrad na prízemí a na poschodí zostala materská škola. Ďalej je v budove zdravotné stredisko a lekáreň.

Rybníky

Nesmieme zabudnúť na rybníky, ktoré boli vybudované pred druhou svetovou vojnou a patrili Štátnemu majetku, neskôr Štátnemu rybárstvu v Stupave. V súčasnej dobe má rybníky vo vlastníctve súkromná osoba. Je to miesto relaxu a odpočinku pri love rýb. V blízkosti rybníkov sa nachádza malé pohostinstvo, kde sa môžete občerstviť.

Kynologický areál

V roku 1997 sa pár nadšencov kynológov zapojilo do zveľaďovania obecného pozemku na bývalom smetisku, z ktorého vytvorili s pomocou starostu a poslancov krásny oddychový areál. Nachádza sa v tichom prostredí, vzdialený od obytných domov. Každý rok sa usporadúvajú v areáli rôzne akcie, podujatia. Hlavne kultúrne, športové, oslavy jubileí a iné. Spomeniem vystúpenia folklórnych súborov, oslavy sv. Cyrila a Metoda, SNP, sv. Huberta, súťaže vo varení gulášu, kynologické preteky a rôzne oslavy a posedenia rodinného charakteru. Areál má vybudovanú aj chatku, krytý krb so 60-timi miestami na sedenie, toalety so sprchou, kuchynku s terasou a parket na tancovanie. 

Futbalový areál

Futbalový areál v obci je jedným z najkrajších areálov nitrianskeho kraja. Výstavba kabín a tribúny bola ukončená v roku 2008. Oplotenie celého areálu, bufet a detské ihrisko bolo postavené v roku 2010. Z každej akcie, či športovej alebo kultúrnej si účastníci odnášajú nezabudnuteľné zážitky.