Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ladislav Habiňák

ladislavhabinak

V roku 2006 pri príležitosti 850. výročia písomnej zmienky o obci Alekšince, obec udelila Cenu obce Alekšince: 

za hospodársky a sociálny rozvoj v obci.


„Narodil som sa 8.1.1921 v Ústí nad Oravou v rodine plátenníka. Základnú školu som vychodil v rodnej dedine, kde som aj prežil i svoje detstvo. Po skončení školy som bol tovarišom u plátenníka až do nástupu do vojenskej služby. V roku 1941 som narukoval do Prešova, odkiaľ som bol preložený do Ružomberka. Keď vypuklo SNP 29.8.1944 , ako vojak povstaleckej armády som sa zúčastnil boja s evičnou batériou delostreleckého pluku 2 Ružomberok. Bojovali sme v Radvani pri Banskej Bystrici,Malá Čiavsa,Sklené nad Prievidzou,Kremnica,Skalka,Staré hory a okolie Banskej Bystrice až do obsadenia Banskej Bystrice a Zvolena nemeckými okupantmi. Počas bojov v SNP som bol ranený pri výbuchu granátu a bol som prevezený v bezvedomí so zlomenou rukou a pomliaždeninami do nemocnice v Banskej Bystrici. Keď nemecké vojská bombardovali Banskú Bystricu, musel som nemocnicu opustiť, aby som si záchránil život. Po odchode z nemocnice ma Nemci chytili a zajali dňa 28.10.1944. Bol som odvlečený do Nemecka do koncentračného a zajateckého tábora. Boli sme naložení do nákladného vlaku v Kremnici po 45 mužov do jedného vagóna a celý transport bol odoslaný do Nemecka po trase Kremnica,Žilina,Leopoldov,Bratislava,Praha,Baculti,Kleinbach Stamlag,kde sme boli prerozdelení po skupinách na rôzne práce Bergen. Pracovali sme v kameňolome pri odstrele kameňa, v lese pri ťažbe dreva a pri opravách železničnej trate po bombardovaní vo Weimare až do oslobodenia oslobodeneckými americkými vojskami dňa14.4.1945. Počas deportácie som v tábore utrpel úrazzlomeninu kľúčnej kosti na ruke, ochorel som na chrbticu a reumu pohybového ústrojenstva horných a dolných končatín. Po oslobodení spojeneckými vojskami sme spolu pokračovali za frontom cez územie českoslovénských hraníc do Ašu,Plzne a Prahy,odkiaľ sme sa vrátili domov na Slovensko do Bratislavy na hrad 12.6.1945 Počas pobytu vo vojne mi zomrel otec a matka sa medzičasom 23.3.1944 presídlila do Alekšiniec z dôvodu zatopenia Ústia Oravskou priehradou. Po vojne som sa aj ja vrátil do Alekšiniec, kde som začal hospodáriť na poliach ako samostatne hospodáriaci roľník. V roku 1946 som sa oženil a založil som si rodinu. S manželkou Helenou sme si postavili v Alekšinciach rodinný domček a vychovali sme 5 detí. V roku 1957 som vstúpil do JRD Alekšince, kde som združil celý svoj majetok. Noví členovia JRD ma zvolili za predsedu družstva. V roku 1961 a 1962 som si rozšíril vzdelanie štúdiom na Majstrovskej technickej škole poľnohospodárkej v Zlatých Moravciach. Vo funkcii predsedu družstva som pracoval do roku 1975. V roku 1976 sa družstvá z okolitých dedín zlúčili do jedného celku a vytvorilo sa JRD Nový život Alekšince. Tu som pracoval ako predseda revíznej komisie a bezpečnostný technik až do roku 1981, kedy som odišiel do dôchodku. Počas dôchodku som pracoval ešte 2 roky ako bezpečnostný technik v JRD Nový život a 3 roky ako vedúci majster počas stavby pri rekonštrukcii bývalej základnej školy. Počas zamestnania a tiež i na dôchodku som zastával aj verejné funkcie v našej obci. Bol som predsedom hasičského zboru,predsedom zložiek národného frontu,predsedom zväzu protifašistických bojovníkov a tiež poslancom MNV. Funkciu SPB som zastával do roku 2003, pokiaľ mi to zdravotný stav dovoľoval. Počas môjho života som prežil veľa ťažkých rokov,ale boli aj roky,ktoré som prežíval a prežívam s radosťou obklopený svojou rodinou a svojimi priateľmi. Veľkú nádej a zmysel môjho života mi od detstva dávala viera v boha, ktorú mi vštepili do srdca moji rodičia a ktorú som si uchoval dodnes.“ 

Ladislav Habiňák
 
 
cenaobcealeksince2006