História obce
Hoci archeologické nálezy dokladujú osídlenie chotára Alekšiniec už od staršej doby kamennej, písomné pramene nám zachytávajú existenciu Alekšiniec pomerne neskoro – až v polovici 12. str. Prvá písomná zmienka o obci Alekšince je z roku 1156 ako „villa Alexu“. Podľa veku najstarší nález z obce predstavuje limnokvarcitové čepeľové škrabadlo so staršej doby kamennej. Vyrobil ho praveký človek pred viac ako 20 000 rokmi- počas poslednej doby ľadovej pred n.l.. Najstaršie evidované archeologické nálezy sa v obci našli v čase budovania železničnej trate Leopoldov – Zbehy.
Pôvod mena obce a presnú dobu jej založenia nemožno zistiť. Isté je iba toľko, že pôvodne bolo tuná iba niekoľko zemianskych majetkov. Snáď sa prvý z majiteľov volal Alex, alebo Alexi a z toho potom súborným premenovaním vznikol názov Alekšince. Z rokov 1773 - 1808 poznáme viacero takýchto pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) . Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier nitrianskeho hradu Densa. Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené. V roku 1275 získali opustený kráľovský majetok (Elekchy) rytieri Vítkovci zo susedných Rišňoviec . V roku 1531 bola obec úplne vypálená, život sa do nej vracal len veľmi pomaly. Zo súpisu obývaných domov sa v roku 1598 dozvedáme, že v Alekšinciach bolo v tomto roku 45 obývaných domov. V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse. V roku 1664 je záznam o platení daní Turkom. V roku 1715 bolo v obci narátaných 13 stále obývaných domácností. V jednej domácnosti žilo aj viac rodín, preto nemožno odhadnúť počet obyvateľov. Alekšince už vtedy spravovala obecná samospráva na čele s richtárom, lebo z roku 1729 poznáme pečatidlo, ktoré je uložené vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Toto pečatidlo bolo podkladom pre schválenie erbu obce v roku 1996. Erb pozostáva z týchto symbolov: na zelenom pozadí je umiestnená zlatá zavretá kniha a strieborná ľalia. Sú to atribúty patrónky obce- sv. Anny.
Začiatkom 40.rokov 18 stor. sa uvádzajú Juraj Görögh a Juraj Neppel, ktorí podnietili dostavbu a vysvätenie kaplnky. Kaplnka mala podľa správy z roku 1841 iba dva malé zvony. V krypte kaplnky boli pochovaní aj ďalší miestny šľachtici: Jozef Bacskády s manželkou Annou,Mikuláš Sándor,Ján Bartakovics. Kaplnku dal na svoje náklady v roku 1841 opraviť Gabriel Jánossy. Rozsiahla rekonštrukcia bola urobená v roku 1939, kde z pôvodnej kaplnky zostala sakristia pre kňaza a z dostavby vznikol kostol. V roku 1942 sa do obce sťahovali obyvatelia zo zatopených dedín vtedy stavanou Oravskou priehradou, ktorí so sebou priniesli časť kostolnej výbavy. V roku 1959 sa kostol dobudoval do terajšej podoby. V obci sa nachádza aj ďalšia pamiatka z druhej polovice 18. stor. a je ňou socha sv.Jána Nepomuckého.
V rokoch 1736-1889 patrila časť obce rodine Ocskay z Očkova.
V štatistickom súpise z rokov 1778-1779 sa uvádza aj majer Bessenyö, jeden drevený mlyn a rybník. Miestna tradícia tvrdí, že už v 17. stor. boli v Alekšinciach v úžľabine zvanej Dúl (Gecovské) objavené dva pramene. Jeden kyslý- dobrý na pitie, druhý teplý, sírový- vhodný na liečebné kúpele. Neskôr tu mali byť postavené aj drevené kúpele, ale kedy zanikli nevieme.
Zachovaný dokument, kde je uvedené meno richtára Jána Zattyko je z roku 1771. V roku 1919 bol richtárom Alekšiniec Jozef Urczikan
V 19. stor. kúpil kaštieľ ( grófa Imricha Dezasse ) aj s pozemkami Jozef Dentelbaum.
Koniec 19. stor. a začiatok 20. storočia sa niesol v znamení maďarizácie, ktorú pocítili aj obyvatelia Alekšiniec. Pohnuté udalosti 20. storočia, najmä dve svetové vojny, neobišli ani našu obec. Počas vojnových rokov, ani v dôsledku vysťahovalectva, nedošlo v obci k nejakému dramatickému úbytku obyvateľstva.
Nárast obyvateľov nastal najmä po príchode Oravcov v rokoch 1942 až 1953, ktorí museli opustiť svoj pôvodný domov v dôsledku výstavby Oravskej vodnej nádrže.
Železničná trať Nitra- Hlohovec, ktorá prechádza obcou bola daná do užívania v roku 1898. Obcou preteká potok Andač, ktorý bol využitý na zriadenie rybníkov v roku 1942.
Obec má poľnohospodársky charakter. Od roku 1989 miestna poľnohospodárska výroba prechádza recesiou.
Zaujímavosti a pamiatky
Budova obecného úradu (bývala škola)
V roku 1951 sa začalo s výstavbou základnej školy, ktorá bola otvorená už v roku 1953. Je situovaná v strede obce v gaštanovom parku. V roku 1979 sa končí s vyučovaním v starej škole a v budove sa zriaďuje materská škola a jasle, zdravotné stredisko. Od roku 1996 sídli v tejto budove obecný úrad na prízemí a na poschodí zostala materská škola. Ďalej je v budove zdravotné stredisko a lekáreň.
Rybníky
Nesmieme zabudnúť na rybníky, ktoré boli vybudované pred druhou svetovou vojnou a patrili Štátnemu majetku, neskôr Štátnemu rybárstvu v Stupave. V súčasnej dobe má rybníky vo vlastníctve súkromná osoba. Je to miesto relaxu a odpočinku pri love rýb. V blízkosti rybníkov sa nachádza malé pohostinstvo, kde sa môžete občerstviť.
Kynologický areál
V roku 1997 sa pár nadšencov kynológov zapojilo do zveľaďovania obecného pozemku na bývalom smetisku, z ktorého vytvorili s pomocou starostu a poslancov krásny oddychový areál. Nachádza sa v tichom prostredí, vzdialený od obytných domov. Každý rok sa usporadúvajú v areáli rôzne akcie, podujatia. Hlavne kultúrne, športové, oslavy jubileí a iné. Spomeniem vystúpenia folklórnych súborov, oslavy sv. Cyrila a Metoda, SNP, sv. Huberta, súťaže vo varení gulášu, kynologické preteky a rôzne oslavy a posedenia rodinného charakteru. Areál má vybudovanú aj chatku, krytý krb so 60-timi miestami na sedenie, toalety so sprchou, kuchynku s terasou a parket na tancovanie.
Futbalový areál
Futbalový areál v obci je jedným z najkrajších areálov nitrianskeho kraja. Výstavba kabín a tribúny bola ukončená v roku 2008. Oplotenie celého areálu, bufet a detské ihrisko bolo postavené v roku 2010. Z každej akcie, či športovej alebo kultúrnej si účastníci odnášajú nezabudnuteľné zážitky.