Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Jozef Kyjak

jozefkyjak

V roku 2006 pri príležitosti 850. výročia písomnej zmienky o obci Alekšince, obec udelila Cenu obce Alekšince: 

za hospodársky a sociálny rozvoj v obci.


„Narodil som sa v malej dedinke na Orave, kde som vychodil základnú školu. Pre budovanie Oravskej priehrady sme museli opustiť obec a bolo nám ponúknuté presťahovať sa do obce Alekšince. Celé sťahovanie sa uskutočnilo v roku 1947. Základné a stredné vzdelanie som ukončil v mešťanke v Rišňovciach. Po ukončení školy nás rozdeľovali do jednotlivých odborných učilíšť. Ja som bol zaradený do Odborného učilišťa Kovo-priemyslu v Galante. Po ukončení učilišťa som bol zadelený ako obrábač kovov v Stalinových závodoch Martin. Tam som pracoval 3 roky. Odtiaľ som nastúpil na vojenskú základnú službu. Po ukončení som pracoval ako vodič nákladného auta v Štátnych majetkoch Hlohovec, pomocná výroba Alekšince. V roku 1960 sa obec Alekšince presunula do okresu Nitra a rozdelil sa aj Štátny majetok na ŠM Hlohovec a ŠM Alekšince. V roku 1961 sa utvárali Komplexné mechanizované brigády na obrábanie pôdy. Bol som poverený vedením jednej brigády na ŠM Alekšince. Postupne som si dopĺňal vzdelanie. Ukončil som Poľnohospodársku technickú školu v Nitre. Po ukončení štúdia som pracoval na ŠM v Alekšinciach ako mechanizátor a agronóm. Od roku 1970 ako zástupca vedúceho hospodárstva, neskôr ako vedúci hospodárstva Alekšince. V roku 1971 sme boli všetky Štátne majetky združované do Agrokomplexu Nitra. Bolo vytvorené Stredisko rastlinnej výroby, kde som prebral funkciu vedúceho hospodárstva Alekšince, hospodárstva Lukáčovce a bývalé JRD Andač vo výmere cca 2000 ha. V tom období sa začala rozvíjať aj živočíšna výroba a bolo rozhoduté, že sa na Slovensku postavia aj dve veľkokapacitné maštale s 1300 dojnicami. Tu sa začal rozvoj nášho hospodárenia. Súčasne s výstavbou výrobných objektov sa začala výstavba sociálnych a bytových zariadení. Tu sa začala aj kapitola výstavby bytových jednotiek. Bol návrh, aby sa objekty stavali na Lahňach. S tým vedenie hospodárskej jednotky nesúhlasilo. Dôvod bol, že na výstavbu by musela byť uvoľlnená poľnohospodárska pôda, doprava do obchodnej siete, škôl a za kultúrou. Hovorili sme, že by našizamestnanci boli mimo obce Alekšince. Po dlhých jednaniach sme sa zhodli, že staré objekty ( svinčíky, šopa, sýpka a garáže) budú asanované a v intraviláne obce sa urobil projekt na výstavbu riaditeľstva Agrokoplexu Alekšince. 
Na výstavbu bytových jednotiek, ktoré sú na ulici Pri kaštieli ( v strede medzi kultúrnym domom a bytovkami) ponechať miesto pre novú základnú školu, čo bol dosť závažný problém, lebo kapacita starej školy už nestačila. V tom období sa vyučovalo aj v starom kaštieli. Tým, že sa zvyšoval počet obyvateľov obce Alekšince, sa pristúpilo aj k výstavbe novej základnej školy. Poslednú bytovku sme dostali do Alekšiniec len preto, že Hospodárstvo Zbehy nevedelo nájsť vhodný pozemok a v päťročnici sa musela stavba uskutočniť. Takým spôsobom sa začala výstavba v obci Alekšince. Je pravdou, že boli podporované aj individuálne rodinné domy – pôžičky, doprava hradená len mzdou, nafta a iné výhody, ktoré v tom období využilo mnoho našich občanov. Snažili sme sa ľuďom pomáhať. A to sa nám aj darilo – po stránke výrobnej, spĺňanie sociálnych vymožeností, spolu s ostatnými pracovníkmi, ktorí podľa svojej profesie a poverenia vždy vynaložili úsilie pre dobro spoločnosti. Za túto svoju činnosť som bol aj ocenený: - za Štátny majetok Hlohovec – Vzorný pracovník - za Agrokomplex Nitra = Vynikajúce výsledky vo výrobe a výstavbe – Ministerstvo poľnohospodárstva Slovenskej republiky. Pracoval som aj vo verejných funkciách v našej obci. Od roku 1965 som sa stal poslancom Miestneho národného výboru Alekšince, kde som pôsobil ako člen pléna. Po roku 1970 som bol plénom poverený viesť komisiu poľnohospodárstva a výstavby. Najprv ako člen a potom predseda komisie. Ako poslanec som sa tak ako aj ostatní poslanci zapájal a na určenom úseku aj organizoval Akcie Z, čo znamenalo, že každý mesiac boli navštívení občania, keď sa budovala materská škôlka, chodníky, základná škola, jasle, zdravotné stredisko. Riešil sa aj kultúrny dom, ktorého vlastníkom bol štátny majetok. Bola prevedená jeho generálna oprava a rozšírenie a bol pod správou MNV Alekšince. Týmto chcem pripomenúť, že aj vtedy sa združovali financie a iné prostriedky na budovanie obce. Od roku 1978 som bol zvolený za člena rady MNV, kde som sa snažil spolu s miestnym JRD pomáhať a zabezpečovať materiálne Akcie Z , ktoré boli plánované na určený rok a päťročný plán. Môžem povedať, že po sobotách sa naši občania organizovane zúčastňovali na prácach pri skrášľovaní a budovaní našej obce. Celá rada bola viackrát ocenená rôznymi vyznamenaniami. Od roku 1980 som pracoval ako predseda komisie verejného poriadku, čo snáď za môjho pôsobenia bola asi najťažšia komisia, ale môžem povedať, že v pléne MNV Alekšince bola hodnotená kladne. Prácu vo verejných funkciách som vykonával až do roku 1990. Za to obdobie som sa snažil tak, aby naša obec sa čo najlepšie zveľaďovala.“

Jozef Kyjak
 
 
cenaobcealeksince2006